Psychológia

Psychológia (z gréčtiny psyché = duša, logos = slovo) je veda študujúca duševné javy. Psychické (duševné) javy sa tradične členia ďalej na psychické procesy, stavy a vlastnosti. Toto samostatné členenie je iba abstraktné, všetky javy fungujú vo vzájomnej súčinnosti ako celok.

Dejiny [upraviť]

Z historického hľadiska je psychológia vedná disciplína, ktorá sa vyvinula z filozofie ako veda o duši, pričom zväčša nebolo presne stanovené, čo vlastne duša je. Podľa Alexandra Veľkého bola psychológia náuka o duši^[1]. V poslednej tretine 19. storočia sa začala psychológia rozvíjať ako samostatná vedná disciplína. ^[2]

Avšak nemala jednotnú koncepciu, vznikali rôzne smery a školy. Rozpory medzi jednotlivými psychologickými prístupmi sa stali zároveň hnacou silou pre psychologické skúmanie.

Patologickými (chorobnými) duševnými stavmi a ich liečením sa zaoberá odbor medicíny - psychiatria.

Ako moderná veda skúma ľudské správanie empiricky a využíva pritom i výsledky ďalších prírodných vied, ako sú predovšetkým fyziológia, bunková biológia, neurobiológia, biochémia a štatistika. Výsledky psychológie sú využiteľné pri ovplyvňovaní problematického ľudského správania, na liečebné účely; na druhej strane výsledky psychológie sú veľmi dobre použiteľné i na ovplyvňovanie ľudského správania v obchodnej sfére, alebo aj na vojenské účely.

Napriek tomu, že psychológia nemá hmotný predmet skúmania, je možné dokázať jej opodstatnenie vďaka vonkajším prejavom správania človeka a zmenami správania po psychologickej intervencii.

Podľa Hegela je psychológia záverečná časť filozofie subjektívneho ducha, filozofická veda, ktorej predmetom je duch v podobe dialektickej syntézy duše a vedomia, a to vo forme teoretického ducha, praktického ducha a slobodného ducha. Psychológia má preskúmať jednotlivé schopnosti ducha.^[3]