Vybrané metódy vo vzdelávaní dospelých

Bc. , 2. ročník , Diana Karasová                                                                                               18

Vybrané metódy vo vzdelávaní dospelých

-metóda je cesta za dosiahnutím cieľa, je to určitý postup v činnosti

-metódam vo vzdelávaní sa hovorí didaktické metódy

-vo vzdelávaní dospelých neexistuje žiadna všeobecne najúspešnejšia metóda, možnosti ako dosiahnuť stanovené ciele a ako zvládnuť stanovený obsah je široké spektrum 

-výber metód je možné podriadiť nasledujúcim aspektom:

• potreby a záujmy poslucháčov
• hodnotová orientácia skupiny poslucháčov
• psychologické zvláštnosti poslucháčov
• sociálne a profesné postavenie poslucháčov
• pracovné a životné skúsenosti poslucháčov
• učebná spôsobilosť poslucháčov
• spôsob života a zvyky poslucháčov
• skúsenosti a prax lektora 

-paleta metód je veľmi rozmanitá a klasifikácia je možná z rôznych aspektov, každý autor má iný prístup a spôsob používania kritérií, napríklad sa metódy môžu deliť podľa aspektov vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú procesom učenia sa  a vyučovania a najmä podľa interakcií medzi lektorom a poslucháčom

• monologické metódy
• dialogické metódy
• problémové metódy
• metódy formou hry
• frontálne metódy
• skupinové projekty
• individuálne projekty 

-klasické rozdelenie metód rozdeľuje jednotlivé fázy vyučovacieho procesu, pre ktoré sú určené

• expozičné metódy (poskytovanie nových poznatkov)
• fixačné metódy (opakovanie a precvičovanie poznatkov)
• diagnostické metódy (overovanie, kontrola výsledkov vyučovania, hodnotenie poznatkov a výsledku procesu učenia)

Monologické metódy – výklad, prednáška

-predstavuje cieľavedomú a systematickú, ucelenú a dôkladnú prezentáciu vedomostí

-lektor manifestuje svoju orientáciu v odbore

-základom je rozbor logicky usporiadaných javov, správne vystihnutie klasifikácie týchto javov (klasifikačná analýza), súvislosti medzi týmito javmi (vzťahová analýza) alebo vysvetlenie príčin (kauzálna analýza) 

-prednáška je náročná metóda ako pre lektora tak i pre poslucháča, pre jej úspešný priebeh sa doporučuje vytvorenie základnej štruktúry, ktorá sa delí na 3 základné časti:

• úvodná časť prednášky
• hlavná časť prednášky
• záverečná časť prednášky 

Úvodná časť prednášky

-oznámenie prednášky a formulácia cieľa

-názorné prezentovanie obsahu, štruktúry hlavných myšlienok

-lektor musí na úvod vystúpiť ako autorita, musí počkať kým sa publikum (auditórium) ukludní a poslucháči sa začnú sústrediť

-očný kontakt smerujúci na lektora mu dáva priestor na využitie nonverbálnej komunikácie

-prvé minúty prednášky sú veľmi dôležité pre priebeh celej prednášky, najmä  spôsob verbálneho uvedenia 

-je dôležité si uvedomiť, že väčšina poslucháčov si pred prednáškou vytvára predbežný názor o prednáške (tzv. prekoncept); tieto podvedomé alternatívne hypotézy ovplyvňujú konečné vedomé hodnotenie celej prednášky 

-začiatok je veľmi dôležitý a preto veľmi záleží na tom ako začne lektor viesť prednášku, aby:

• si vytvoril dobrý imidž
• dokázal obmedziť bariéry
• upútal pozornosť, zaujal
• dokázal poslucháčov zapojiť do procesu
• aby si získal primeranú autoritu 

Hlavná časť prednášky

-poskytuje priestor pre:

• rozvinutie témy
• správne zvolené detaily a fakty
• umožnenie poslucháčom správne sa orientovať v logickej štruktúre prednášky pomocou tónu hlasu, zapisovaním kľúčových slov na tabuľu, spomalením tempa prednášky
• udržanie pozornosti poslucháčov, čo sa považuje za najnáročnejšie
• zaradenie problémových otázok, použitie názorných pomôcok, adekvátnych a s predmetom prednášky súvisiacich vtipov
• zapájanie poslucháčov do prednášky napríklad formou otázok 

-pomocná môže byť tzv. mapa prednášky, body programu je potrebné preberať v logickej postupnosti, dôležité je držať sa témy a výrazne od nej neodbočovať

-hovoriť treba jasne, pomocou interakcie udržovať s poslucháčmi kontakt a povzbudzovať ich, udržiavať ich pozornosť, overovať súhlas, prijatie hovoreného

-dôležitá je pravidelná rekapitulácia

-autoritu lektor podporuje rečou tela, verbálnou pestrosťou, profesionalitou a suverenitou

 vo vedomostiach prednášajúcej témy 

-počas hlavnej časti prednášky je možné používať tieto štrukturotvorné schémy:

• problémy a riešenia – používa sa pri prejednávaní faktických problémov, napr. vo firme alebo v tíme
• minulosť a budúcnosť– využitie pri zavádzaní nových postupov, zmien
• chronologická schéma – používa sa pri prezentácií časových úsekov, napr. vývoja alebo výsledkov v určitom období
• schéma dôležitosti – využíva sa kde je dôležitý účel stretnutia, napr. štruktúra porady  

Záverečná časť prednášky

-dáva priestor na:

• zhrnutie podstatných myšlienok prednášky
• zovšeobecnenie vedomostí 

-na záver je dôležité zhrnutie, rekapitulácia najdôležitejších bodov prednášky

-motivácia poslucháčov

-diskusia na záver 

Výhody prednášky:

• vhodný spôsob vysvetľovania nových informácií
• pre skúseného lektora nevyžaduje veľa prípravy a pomôcok
• rýchla metóda
• pri správnom prevedení dokáže nadchnúť poslucháča 

Nevýhody prednášky:

• hromadná výuka
• neskúsený lektor má tendenciu podávať výklad veľmi rýchlym tempom
• neexistuje spätná väzba, lektor nevie, či poslucháči porozumeli
• môže byť zdĺhavá a nudná
• poslucháči nie sú aktívne zapájaní
• predpokladá vysoký stupeň pozornosti poslucháča a schopnosť sústredenia sa
• dojem z prednášky nie je daný len jej obsahom ale aj spôsobom , akým je látka prednášaná
• reč tela - nesedieť, stáť, pohybovať sa v priestore, sledovať zrakom celý priestor a kontaktovať zrakom všetkých účastníkov, gestikulovať, meniť mimické výrazy
• tón a sila hlasu (skúsení rečníci menia silu a výšku hlasu minimálne tri krát častejšie než pri bežnej reči)
• problém nevedomky často opakujúcich sa slov a výrazov, zaťažujú obsah komunikácie a rušia pozornosť
• nepoužívame nevysvetlené termíny 

 Vysvetľovanie 

-jedná sa o monologickú metódu založenú predovšetkým na analytickom prístupe, ktorý má sprostredkovať poslucháčom pochopenie problému

-úloha lektora spočíva vo vedomom usmerňovaní logického myslenia poslucháčov, vedie ich k pochopeniu vzťahov, súvislostí, k pochopeniu zmyslu dokazovania, zákonitostí a i.

-dobré vysvetľovanie by malo:

• obsahovať iba informácie podstatné pre jasný a logicky usporiadaný opis vysvetľovanej skutočnosti
• stavať výlučne na znalostiach, ktoré poslucháč už má
• byť prispôsobené poslucháčom, i za cenu toho, že budú vynechané fakty, ktoré odborník v danej oblasti môže považovať za podstatné detaily
• byt podané presvedčivo a s trpezlivosťou

-pre pochopenie problematiky je nevyhnutne poznať nie len "čo" ale aj "prečo"
-pri vysvetľovaní je nevyhnutný nepretržitý kontakt s poslucháčmi a ich plné zapojenie sa do procesu
-je potrebné mať pod kontrolou ich myšlienkové procesy, čoho je možné dosiahnuť pomocou systému pripravených otázok:

• návodné otázky (,,K čomu sa podľa vás používa...")
• problémové otázky (,,Keď urobíme tento krok, čo bude podľa vás nasledovať? Prečo sa tak stane?)
• stimulačné a aktivačné otázky (Kto z vás uvedie ďalší príklad?)
• overujúce otázky (Pokúste sa vlastnými slovami zrekapitulovať...)

-pre správne vysvetľovanie je dôležité:

• rešpektovať skúseností poslucháčov - vychádzame z ich dosiahnutých vedomostí a skúseností, porozumenie novým veciam je na nich založené
• použitie princípu zjednodušovania - v priebehu vysvetľovania je najväčším nepriateľom obmedzená kapacita našej krátkodobej pamäti, preto je predložíme iba podstatné informácie vzájomne súvisiace (i za cenu, že skutočnosti zjednodušíme)
• použitie zodpovedajúceho stupňa zložitosti - v praxi zjednodušovanie u každého z nás funguje na princípe "čiernych skriniek", vieme aké informácie sú v nich uložené, ale nezaoberáme sa tým ako to vnútri funguje, dieťa, dospelý, automechanik - každý z nich vidí napr. auto na inej úrovni zložitosti, ale ani jeden z nich autu nerozumie dokonale po všetkých stránkach, nemali by sme sa snažiť podať o problematike všetky vyčerpávajúce informácie, zvoľme si vhodnú úroveň zložitosti
• správne vystihnutie podstaty veci - pre porozumenie problému sa používajú tieto nástroje: systém kľúčových viet a slov v určitom vzťahu, prezentovanie zhrnutých prehľadov (napr. na projektore), využitie zjednodušujúcich logických postupov (napr. diagramy)
• Dialogické metódy 

-sú založené na aktívnom dialogickom vzťahu medzi lektorom a poslucháčom

-vychádza sa z prirodzenej metódy dospelých poslucháčov uplatniť v procese poznávania svoje vlastné skúsenosti

-jedinečná možnosť pre lektora presadiť a ovplyvniť proces učenia každého z poslucháčov

-základom uplatnenia tejto techniky je lektorovo zvládnutie techniky riadeného rozhovoru a jeho dispozíciami prepracovaného systému kladenia otázok 

-pravidla pri kladení otázok v dialogickej metóde:

• otázky sa musia vzťahovať na skúseností poslucháčov alebo na vedomosti z predchádzajúcej odprezentovanej časti
• otázky kladieme jednoznačne a jasne (pozor na všeobecné otázky, neurčité)
• otázky by mali byť stručné
• počkať na odpoveď
• otázky je vhodné formulovať s opytovacím zámenom na začiatku vety 

-výhody dialogickej metódy:

• je uplatniteľná vtedy keď lektor kladie dôraz viac na pochopenie problému ako na množstvo vedomostí
• dialógom neprenesieme na poslucháčov veľké množstvo vedomostí, ale vedomosti aplikovateľné v praxi
• poskytuje okamžitú spätnú väzbu lektorovi
• aktívne zapája účastníkov
• včas odhaľuje nesprávne predstavy
• demonštruje úspech v učení a tým motivuje 

-nevýhody dialogickej metódy:

• časová náročnosť
• náročnosť zapojiť všetkých
• náročná pre lektora  

-medzi ďalšie metódy vo vzdelávaní dospelých patria diskusia a metódy skupinovej práce (skupinové práce, diskusné skupiny, pyramídový spôsob, brainstorming)