seminarna praca z filozofie: Sokrates

Univerzita J.A. Komenského s.r.o.

Seminárna práca z filozofie

Sokrates

Meno: Diana Karasová

Štúdijný odbor: Vzdelávanie dospelých

Miesto štúdia: Starý Hrozenkov

Ročník: prvý

      Filozofa Sokrata som si vybrala preto, že ostáva, tak ako aj počas jeho života, záhadným individuom, ktorý napriek tomu, že nič nenapísal, je považovaný za filozofa, ktorý zmenil pohľad na filozofiu ako takú. Všetky informácie, ktoré o ňom máme su z druhej ruky a predsa jeho súd a smrť su základným mýtusom akademickej disciplíny-filozofie. Jeho filozofia je unikátne nadčasová. Pretože jeho život je všeobecne považovaný za paradigmatický pre jeho filozofický spôsob života, Sokrates bol zahrnutý obdivom a emuláciou bežne vyhradenou pre zakladateľov náboženských spoločenstiev ako boli Ježiš alebo Budha, nie pre niekoho, kto sa veľmi snažil o podporu individuálneho zmýšlania a niekoho, kto bol nakoniec obžalovaný a odsúdený na základe ireverzibility voči bohom.  

Sokratova nezvyčajnosť

     Vnímanie krásy bolo vždy inak posudzované v rôznych obdobiach. V čase Sokratovho pôsobenia mohla byť krása ľahko merateľná podľa štandartu bohov, ktorých nádherné, úžasne proporcionálne sochy zdobili Akropolis v čase kedy mal Sokrates okolo 30 rokov. Dobrý vzhľad a správanie boli veľmi dôležitými faktormi pre základ politickej prosperity. Mnohé zdroje uvádzajú, že Sokrates bol nezvyčajne škaredý, podobný viac opici ako človeku, vraj mal od seba tak ďaleko zasadené bulvovité oči, že mu umožňovali vidieť nie len to pred sebou ale aj na stranách. Nos mal rozpleštený, do hora s výraznými nozdrami a veľké mäsité pery. Vlasy si nechaval rasť dlhé, podľa sparťanskeho štýlu i v období kedy boli Atény vo vojne so Spartou. Chodieval bosí, neumytý, s palicou a pôsobil arogantne. Neprezliekal si odev a bol schopný mať oblečené cez deň to, v čom v noci spal. Jeho svojrázny krok pôsobil vystatovačne. Bol odolný vplyvom alkoholu a zimy, čo ho robilo podozrivým u jeho spolubojovníkov pri vojenských ťaženiach. Bol priemernej výšky, pevne stavaný, s veľkým bruchom.

V neskorom piatom storočí pred našim letopočtom boli pre uvedomelých aténskych mužov doležitejšie sláva, moc, prestíž a bohactvo než manuálna práca. Napriek tomu, že mnoho obyvateľov sa živilo manuálnou prácou rôznych profesií, vo svojom volnom čase, ak nejaký mali, sa zapájali do diania v meste. Muži pravidelne participovali na mestských schôdzach a súdnych procesoch. Tí, ktorí si to mohli dovoliť študovali u rétorov a sofistov zo zahraničia, ktorý bohatli a stávali sa známymi učením mladých aténčanov. V Aténach sa vyučovala matematika, astronómia, geometria, hudba, história a cudzie jazyky. Zvláštne na Sokratovi je, že sa neživil ani manuálnou prácou ani dobrovolne neparticipoval na diani v štáte. Radšej si vybral chudobu a mestskú mládež, ktorá mu robila spoločnosť a snažila sa ho imitovať. Všetkých neústupne presviedčal o tom, že nie je učitelom a odmietal vziať peniaze za to, čo robil. Odmietal jeho prirovnávanie k učitelom, pretože sa nepovažoval za zdroj informácií. Radšej pomáhal iným rozpoznať čo je skutočné, pravdivé a dobré – novú a tak podozrivú metódu vzdelavania. Bol známy svojim privádzaním do rozpakov , útočením a hádaním sa so svojim konverzačným partnerom až kým ho nedoviedol k vedomiu vlastnej ignorácie, štádiu niekedy nahradenom nefalšovanou intelektuálnou zvedavosťou.

Mužská časť aténskej populácie z vyššej spoločenskej vrstvy sa ženila až po tridsiatke a aténske ženy, ktoré boli slabo edukované, boli sekvestrované až do puberty kedy boli vydané ich otcami. Preto sa medzi mužmi vyskytovala pederastia, Sokrates i napriek tomu, že netvoril výnimku odmietal sexuálny pomer so svojimi žiakmi, i tými najobľúbenejšími. Zameriaval sa radšej na ich duše. Potvrdil zvláštny personálny fenomén, daimonion, alebo vnútorný osobný hlas či orgán, ktorý mu zakazoval určité veci, niektoré triviálne, niektoré veľmi dôležité.

Sokratický problém

     Jedna vec je o Sokratovi istá: i medzi tými, ktorí ho počas života poznali boli vážne nezhody o to jeho pohľadoch a metódach. Sokrata poznáme z troch primárnych zdrojov: Aristofanesa, Xenofóna a Platóna.

Aristofanes

Prvým zdrojom, a jediným ktorý môže tvrdiť, že poznal Sokrata už v mladosti, je autor divadelných hier Aristofanes (asi 450-asi386 pred n.l.). Aristofanesova komédia Mraky  bola napísaná v roku 423 p.n.l., kedy boli Xenofón a Platón batoľatami. V hre postava Sokrata čelí mladých mužov študujúcich prírodný svet, od mravcov až po hviezdy, študuje argumentatívne techniky, pričom mu chýba rešpekt voči aténským náležitostiam. Herec má v hre na tvári masku Sokrata a zosmiešňuje tradičných aténských bohov, učí nečestným technikám pre vyhnutie sa splateniu dlhov a podporuje mladých mužov v podriadení si svojich rodičov. Komédia je však sama o sebe nespoľahlivým zdrojom informácii o hocikom. Možno si Aristofanes vybral Sokrata len na reprezentáciu variability, pretože Sokratova fyziomónia bola sama o sebe komická. Aristofanesove zobrazenie Sokrata je veľmi dôležité, pretože Platónov Sokrates hovorí, že väčšina jeho obhajcov vyrástli vo viere klamstva, ktoré sa okolo neho točilo v jeho hre. Sokrates nazýva Aristofanesa viac nebezpečným ako troch mužov, ktorý proti nemu vzniesli obžalobu, pretože otravil ich duše už v mladosti. Aristofanes nikdy neprestal obviňovať Sokrata, v útokoch na neho pokračoval aj v hrách Vtáky a Žaby. Sťažoval sa, že Sokrates má škodlivý vplyv na mládež a zanedbáva poéziu.

Xenofón

Ďalším zdrojom o Sokratesovi je vojak-historik Xenofón (asi425-asi386pred n.l.). Xenofón bol praktický muž, ktorého schopnosť rozpoznať filozofické otázky je skoro imperceptibilná, preto je akceptovatelné, že jeho Sokrates je praktický. Hoci má Xenofón tendenciu moralizovať a nedodržiava konvenčnosť, je možné, že Sokrates ako ho prezentuje je viac presný ako ten Platónov. Len dve tézy to môžu vyvratiť. Prvá sa zakladá na tom, že jeho Sokrates je príliž prozaický, a preto je ťažké si predstaviť, že by ohúril a inšpiroval viac ako 15 ľudí, ktorý nezáväzne od seba následne po jeho smrti začali o ňom písať. Ďalšia téza sa opiera o fakt, že Xenofón žil asi 15km od Atén, preto nemohol dostatočný čas tráviť so Sokratom alebo dôveryhodnými informátormi.

Najviac informácií o Sokratovi nám poskytuje jeho žiak a obdivovateľ Platón (427-374 pred n.l.). Platón mal asi 28 rokov  keď bol Sokrates prerokovávaný súdom, odsúdený a následne popravený. Bolo by nemožné pre chlapca z aristokratickej rodiny ako Platón, naviac bývajúceho v politickej časti mesta Atény, nestretnúť sa so Sokratom. Platón reprezentuje Sokratesove názory a metódy ako si ich pamätá, viac-menej tak ako boli originálne vyslovené. Napriek tomu sa načrtáva zopár upozornení či námietok na Platónovú percepciu Sokrata. Platón si mohol podľa seba sformovať osobnosť Sokrata pre vlastné účely, či filozofické, literárne alebo oboje. V dialógoch vystupuje Sokrates ako mladý a mladým mužom bol v dobe kedy Platón ešte nebol narodený alebo bol malým chlapcom. Platónove časové udalosti a presné dátumy by sme mali brať s nadhľadom, s mierou skepticizmu pre číselnú precíznosť. Napríklad všetky deti narodené v jednom roku mali jedny nominálne narodeniny. Skutočne veľkolepý filozof, akým Platón bezpochyby bol, pretože adresoval nadčasové, univerzálne a fundamentálne otázky s nadhľadom a inteligenciou. Otázkou je kde ma Sokrates u Platóna miesto. Je pre neho zaujímavý len ako jeho predchodca? Možno áno, ale možno idei a metódy, ktoré poznačili západnú filozofiu nie sú Platónove, ale Sokratove, jednoznačne by sa malo rozlišovať čo je sokratické a čo platonické. Ale ako? I týmto sa nastoluje sokratický problém.

Sokratická tradícia a jej dosah ďaleko za hranice filozofie

Ak sa raz človek začne o Sokrata zaujímať, čítať o ňom v Platónových dialógoch, príde na to, že tento starý filozof je ikonou populárnej kultúry, inšpiroval rôzne asociácie a jeho meno si privlastnili pre rozličné účely a pomenovania: Sokrates je kráter na Mesiaci, Sokrates bol projekt vzdelávania EÚ, Sokrates je časťou Serenády Leonarda Bernstaina, Sokrates je socha v newyorkskom parku. Sokrates sa vyskytuje v literatúre, histórii, politike a je objektom mnohých umelcou už od antických čias. Maľovali ho velikáni ako Rafaelo či David. Sokrata, handrovú bábiku s jeho podobou predáva spoločnosť nezamestnaných filozofov.

Zdroje:

Ahbel-Rappe, Sara, and Rachana Kamtekar ( eds.) : A Companion to Socrates. Oxford:Blackwell Publishers, 2005

Guthrie, W.K.C.: A History of Greek Philosophy III., Sokrates.Cambridge: Cambridge University Press, 1969

Nails, Debra.: The people of Plato: A Prosopography of Plato and Other Sokratics.Indianapolis: Hackett Publishing, 2002

Wilson, Emily.: The death of  Socrates.Cambridge: Harvard University Press, 2007